Ticho

Po Tvojich slovách úprimných
zavládlo ticho v mojej duši
ako veľmi budú bolieť
to však zatiaľ iba tuším.

Potrebujem more vzduchu
aby predýchal som správu
ktorú pochopil som hneď,
púšťam slzy ako sopka lávu.

R:Ticho, to hlasné ticho
bolí, trhá bubienky,
prečo máme myseľ?
ja nechcem už spomienky!

Včera svietilo slnko
dnes prileteli mraky
prečo nemôžem ísť dozadu,
presne ako vo vode raky.

Najskôr dala si mi všetko,
ja lietal som v oblakoch,
teraz všetko zase vzala si
a celé trvalo to krátko.

R:Ticho, to hlasné ticho
bolí, trhá bubienky,
prečo máme myseľ?
ja nechcem už spomienky!

Nedokážem zabudnúť,
hoc chcel by som veľmi,
bola si čiara môjho života
Tebe chcel som byť verný.

Zavládlo mi ticho v duši
už viem ako to bolí
snáď ráno zobudím sa
a budem v mysli holý....

R:Ticho, to hlasné ticho
bolí, trhá bubienky,
prečo máme myseľ?
ja nechcem už spomienky!

Ach, to bolestivé ticho.