Sú to chladné noci a čierne dni, len pár krokov od priepasti, v pozadí plynú posledné sekundy. Si sám bez pomoci úplne bezmocný, len pár krokov od temnoty, posledný okamih kým Ťa pohltí.
Ľudská zvedavosť často je, ten elementárny podnet, ženúci davy ľudí v pred. V rýchlosti nik z nich nevidí nič, zvedavosť je ako plieskajúci bič, ovládne Ťa pohltí Tvoje zmysli. Zvedavosť je cesta v temnotách, nájdeš tam svoj vlastný strach,...
Život to sú jednoduché veci, ktoré nechávajú hlboké stopy, rozosmejú pery rozplačú oči, zostanú v pamäti aj v duši. Život vie ako smútok utíšíť, niekedy cítiš akoby Ťa nútil, spraviť krok a na cestu vykročiť, nevieš to opísať radšej mlčíš....
Spí uväznení v duši, je chladný a tajomný, pripadá tak všemocný, ak na tele ho pocítiš. Prezývajú ho Strach, nemo v tieni postáva, možno obmedzuje nás, neraz ale zachráni Ťa.
Hlas v Tvojej mysli, je len budiaci sa pocit, už ale začína...
Na nostalgických fotkách, je už napadnutý prach, skrýva strach v mojich očiach. Som len schránka, celkom prázdny, svet stratil svoje čaro,je nez farby, nechcem už nič ani žiť v minulosti.
Vo väzený tých čiernych dní, nechcem viac nikdy...