Nostalgia

Na nostalgických fotkách,
je už napadnutý prach,
skrýva strach v mojich očiach.
Som len schránka, celkom prázdny,
svet stratil svoje čaro,je nez farby,
nechcem už nič ani žiť v minulosti.

Vo väzený tých čiernych dní,
nechcem viac nikdy dovoliť,
ako unášajú ma ich chladnè vody.
Bez cieľa na vlnách času stratený,
obklopený množstvom nádejí,
cítim ako veľa z nich je falošných.
Je to ako známy tón polnočný,
zvon ktorý oči moje otvorí,
no strach v nich už neuvidíš.

Pohľad v očiach je chladný ľad,
taký som ja, v tvárou v tvár,
dotýkam sa zla je to len hra.
Život čierny večným prekliatim,
snáď okamih môže to zastaviť,
no už nemám síl sa zachrániť.
Nostalgia chladom ma obklopý,
bol to osud čo nás dal dokopy,
na jej chodníkoch som stratený.

Tep srdca počut v tichu sveta,
myseľ akoby už nestíhala vnímať,
ten život ktorý chcela žiť inak.
Deň zdá sa nekonečný,noc je čierno-biela,
život vysnívaný zostal len na fotkách,
na ktorè už len nostalgicky padá prach.