Kradneš sa mi v noci do snov,
Cez deň bývaš v kanáloch
Zamkýnam oceľové kryty,
Betónovým sarkofágom zalievam aktívne miesta svojej duše,
No teplo preniká aj cez betón, je to asi gama žiarenie z vesmírneho zdroja,
Tak len čakám a odovzdávam sa vektorom pohybu života,
Tie ma smerujú a ja idem ako bábka,
Oni vedia, kam a prečo sa mám uberať,
Jedného dňa dôjdem k tunelu a zamierim do sarkofágu
Oslobodím dušu – temnotu večnosti podomnou, vo mne i nadomnou,
Večnú skalu, pevnú matériu vesmíru poskladanú z neviditeľných atómov Života.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)