Čas ma zmohol,
zaspala som s plačom,
no nie na duši,
Len ligot v kútiku pravého oka
Si pamätal živo tú bolesť,
Svetlo sa odrážalo od jednej pozostalej kvapky
Na jednej mihalnici
Znesie už všetko
Prežije bolesť
Pre tú sa narodila
Je ňou živá
Roky ju odmietala,
Vyberala si spôsob, akým bude cítiť,
Vraj, bolesť nie, len radosť, šťastie.
Dnes, usušená a strnulá, je vďačná za akýkoľvek prejav života
Aj za bolesť.
Víta ju s otvorenou náručou a s plačom plynie do spánku
A po zobudení ďakuje za to, že aspoň na chvíľu cítila – žila.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)