Ihneď zaspal keď počul hlas princa

Keď sa hviezdy rozplynú tma sa zmení na kúzelnú farebnú tvár, akú nevymyslí ani dar.
Keď sa pomník roztvorí telo zrazu ponorí šialený kat, ktorí ticho stál.
Úprimnosť je kúzelná ako dieťa rozum dá, rodičom keď zaspí posledný verš.
Mesiac svieti na dverách ako dievča v modrých lodičkách, tancuje mne a rozpráva v sne.
Keď sa Van Gogh ponorí do obrázku sa roztvorí , farebný kvet a ti napíšeš posledný verš.

Strom zelený na lúkach ako Palach v pilulkách zakrýva cnosť , hnev zaviera v hlave deň čo deň.
Úprimnosť je kúzelná a dieťa ktoré rozum dá rodičom keď , zaspieva posledný verš.
Keď hovorí päťdesiat slov iba z lásky k peniazom sa rozdá, každému.
Verše sú pokryté a záhy odokryté tam poviem pravdu a zastihnem karmu. Nestihnem to roztvoriť.

Škovránok píska keď sa podpíše groteska a my sme ako anjeli pri sne.
Hanba je nevinná ako úprimnosť je lenivá pre ľuďí čo, nepoznajú pravdu.
Pýchou sa len hádate ako kaskadér hneď padáte do čiernej diery, do jazera mŕtvych.