Napísal príbeh neďaľeko Ríma

Lož plače zdesením v čiernom týlu kat.
Len za krátko sa usmiali aj zlaté tváre.
Za krátko odišli krížom ku starej mame.
Keď veda plače zdesením a lož len stále klame.
Keď páry sadnú lúku a sú v objatí v tráve.

Vyrastajú stromčekov keď pohnú listom práve.
Sudci rozhodnú o občianskom práve.
Veda zbytočná a klam je klamár v sále.

Náhle keď poprosila nás tak sa zaduní v hlave. Ako potok čo práve preteká v tráve.
Ústa suché ako púšť tak skús popol zbaviť špiny keď sú rubíny pravé.
Pár hniezd z pavučin a železné ryby v kaluži sú dôkaz starého rodu.
Odený pán v kábate spracuje rudu od železného kovu.
Toť je slabá a dáva základ stromu.
Keď padá grál na Zem tak sa rozvíri vírus moru.
Pokrok je ale nepadá , máme smolu.
Kaštieľ v Benátkach si potajnosti zvoní k domu.
Pán keď odhodí ružu tak je základ moru.
Nevidiaci s paličkou je základ stromu.
A my už na kolenách dávame základ tomu.