Knizka.

Na polici stala jedna hruba knizka,
Prekazala jej vsak svoja vaha ba i vyska.
Divala sa na tie ostatne v uzkom rade ktore tensie boli a pysne tam stali,
Tej hrubej sa asi vsetky bali.
Spominali na ludi co do nich pismenka dali,
Svojou mudrostou ich vsetky obdarovali.
Smutno bolo hrubej knizke naraz,
Do placu sa dala zaraz.
Zacula vsak zrazu kroky,
Tie nepocula uz dlhe roky.
Jeden chlapec si ju zrazu do ruk berie,
Prinasa jej to mile potesenie.
Do tasky ju dava,uz sa domov zenie,
Bol to chlapec bystry,
Dostal ju za vysvedcenie.
Vravi je zaujimavejsia ako komedia,
Ved je to mudra encyklopedia.
Tak sa ona razom hrdou stala,
Ako v poluci stala vela obdivovatelov velkych malych zrazu mala.
Zaujimava pre vsetkych bola,
Ci uz na prazdninach i ked sa uz zacala skola.