Zlo čiernych lesov , pokrm šedých plesov v diaľke bubnuje kabaret zničených mečov.
Od krásnych stromov , stratíme úctu u Bohov keď sa stratíme tak krik zaúraduje a srdce pumpuje pod strechou.
Nemôžeme vodu nechať tak, potok sa musí báť.
Desať zničených , stoviek padlých a stratených sa ústa zatvoria keď padne strom pri ľuďí zranených.
Malá ruža , odpadne a zatvoria sa dvere pri matke zranenej ústa bolia a vinnej, stratenej žene zastavia sa koňe s kočmi.
A strávenej my máme len to čo chceme mi dáme hneď. Odlúčený spád.
Stratíme sa bez nej a padáme do rúk tých kniežat.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)