O dievčatku v ružových lodičkách

Pondelky sa striedajú a prichádza deň kedy sa sčítajú nemé tváre a len sa ukážu malej dáme s lodičkami.
Neprídu a nesnímajú svetlá a malej dáme sa nezídu lebo sú to veľké čísla.
Odídu a zabudnú kde sa stratila.
Stratila sa v obchode.
Nakúpila obidve topánky.
Krásne lodičky farebné do ružova sfarbené.

Rastie ako z vody , nemáme vlohy na učenie.
Od prianie svojej smoly nemáme zadosťučinenie.
Nachádzajú stopy vedúce do malého mestečka.
Ako malej dievčinky z malebného domčeka.
Prichádza kdosi , je to tá malá dievčinka.
Z malého stromčeka sa vytvorila hviezdička.
Malá dáma v ružových lodičkách.

Dni plynuli a staré časy minuli starobu malého dievčatka.
Z lodičiek už vyrástla teraz sa už prirástla k drevennej paličke.
Kedysi keď bola malá rozprávala o mamičke.
Ako jej kúpila ružové lodičky.
Svojim vnúčatám , svoje príbehy so svojej hlavičky vloží.
A tak dny plynuli a dáme s lodičkami ušiel čas a zaslúži si pirôžky.
Upiekla ich na večeru.
O ôsmej hodine vnúčatám.