Občania z kostola

Aj keď sú unavený tak už sú zveľadený tak moc až sa rozbúcha srdce.
To čo povedia je pravda vysoká alebo vež privysoká a mohutná ako meč.
Keď už sú zveľadený tak už sú múdry ako Einstein a jež.
Tá vež siaha do neba a meč náhle odchádza a sú zveľadený.

A prichádza iný rytmus verša ako keď preteká Temža.
A sú zveľadený.
Veľký ľuďia a odohná sa búrka vtedy keď zahrá na harfu Welšan.
Z mrazivého téčka sa pretne stolička a otáča vec na strany.
Zo špinavej vrany ako na stajni prenáša slová.
Smiali sa že sú urážaný no pravoslávený a radujúci ako pápež Ján.
Pomuchlali a zostrúhali úsmev na tvári.
Tá hudba siaha do neba a na dvere zaťúka bránami z teba.
Vytvorené riadky ako vo filme klapky ozvú sa a zvon zatrúbi.
Prízvučná melódia znova zatrúbila , otočila a pretočila srdiečko.