Plakal kráľ

Ďaľej už pôjdem k vám preletí kŕdeľ vrán kráľ už zasadol na trón usadol po prvý raz.
Boj už netrval, kráľ pretrval a ďaľej išiel ku tmavej líške ktorú si hnal.
Keby len to, on ju napadol a vystrelil pre trofej zastrelil a pobozkal kort.
Esej prednáša a ďaľej unáša potok tú ľoď.
Z bieleho papieru zostaveného z manieru malého chlapca , veď slnko a pole sú plné jasna. Nemusíš sa hrať na povestných rytierov.
Tlak vody pretrhol tú ľoď.
Malý chlapec nešťastný , plač a hora plných kríz tých nešťastných sĺz.
Kráľ plakal s ním , trval s tým že mu ľoď opraví z chýb.
Z tých chýb ktoré mala vraj a volá Adam hlavaj ktorí sedí na kresle a započítava eseje kráľovstva sĺz.

Kráľovstvo sĺz plače ďaľej keď orol vravel krídľami a vlk hnal slinami zranenú srnu.
Už koniec prišiel keď Hlavaj išiel po pušku.
Toho kráľa počúval a radosti sa unúval že kráľ to urobil a zo sily zacítil to malé víťazstvo.
Panoval kde víťaz sedel na tróne, kde zbor hral na trumpete na husliach a prišli hostia keď kráľ zasadol hostinu.
Trochu veľa slov, kvôli peniazom dukáty zlaté podaroval mame a plakal zas.
Chlapec s ľoďkou bol on, príbeh o ňom ako sa snažil keď sa stratil v lese vlkou.
Kráľ môj sedíš na tróne, kráľ môj upriamiš zrak svojej mame a stískaš ju.
Stískaš ju. A kráľ znova plakal.