Panna zo Zamaguria

Cit môj ako orleánsku pannu v zamagurí od rieky prihodí kameň , rozozpráva príhody tak pohára mi nalej vodu.
Už keď lietal sokol nad horou tak sa mihla hmla ktorá pohltila zrnko a zostalo plytko keď zazvonila.
Panna v Zamagurí odhodila slzu z oka a usmiala sa.
Popri nej jeleň , smútok zahmlieval ako kremeň na jaskyňy od búrky zašpinený.
Od vody vlhký a prekrásny keď sa panna Zamaguria rozplynie ako para s vodou a už nepočuť potok.

V tom potoku zmokol ako pierko ktoré odpadlo ako smietok a jaskyňa s netopierom pritláča ako vietor ten kvietok fialový.
Ochrankyňa lesnej synagógy , hrá na harfu v Zamagurí.
Opadlo smietko zo skaly keď zvieratá započuli pesničku ktorá ozývala melódiu veľkú za horou pre Aničku s perinou.
Koniec Zamaguria kedy panna krásna očistila krajinu od odpustenia pre zvieratá a ľuďí.