Pôjdem domov

Po pokraji stojí si potok ktorí tečie pri Vsi.
Kosí mi trávu na pokraji domov brešú psi.
Bojí sa klamu tam kde ťa ten stín nedoháňa domov.
Ku okovom akoby veľkých stromov si mýli pojmy z dojmom.
Utrieš si slzy popri cele a dostaneš sa keď zasní sník z tých hrozných okov.
Už pôjdem domov, už pôjdem domov.

Tam mám pokoj kde sa vietor oháňa k stromom a mám svoj pokoj.
Tam kde je ticho svojho Boha si ženiem k nohám kde môjho vodca uväznia v kotloch.
Ústa a pery keď stíchli pokojom sa rozreční na konci vedomosti a dochvíľnosti potom sa rozvíri prach k tým domom.
A už pôjdem domov, už pôjdem domov.

Len prápor kde vlajka ako čajka preletí nad Dunajom a ako lájka pristane nad pojazdným vlakom.
Domov je môj a ja som stálym strachom pre väzenie katov kde sa to stane.
Potom stiahne tú búrku aby si mohol utiecť a dávam ti silu.
Už pôjdem domov, pôjdem domov.