Podivné siluety

Na kozube vence a smútočný pozdrav ako kazisveta v plienke ovláda kontra.
Polnoc zasvieti z oblohy, urna sype smútok z ružovej tromboly a on nám kazí prútok zo zlatej  maliny.

Na kozube už smútok , odkaz na lístku.
Kdo vie prečo sa smútok nadýchol.
Po opici ráno v hnedej oriačine.
Jano Paval zhúkol že sa kúpe v močarine.
To už prestalo.

Po polnoci zhasne to divadlo.
Kazisveta prutko otočilo.
A zasvietilo Slnko.

Na kozube oheň, jemný plamienok.
Pri stole pleseň, kazisveta korienok.
Chladná jeseň klepe v malebnej dedinke.
Čierne vrany bledé, na bielej perinke.

Chladný bozk studí a my plačeme.
Nemoc a kúri sa v tej zlatej pahorkatine.
Zapálim sviecu pri mohutnom oltári.
Zastrem chladný vietor a svetlo sa podarí.
Pri katedrále sa zvon rozzvoní.
Svieca značí ľahko smútok ponoriť.

Orol plače smútok v čiernom ošiali.
A dni už zase plynú pri kráľovskom kočiari.
Mohutným kopcom idú a stava si sen pri zlatom vejári.

Dni pomaly plynú a ohník dohorieva.
Zlaté časy idú a somárik poosieva.
Chladná noc je jasná ako vtáčik u rybníka.
Panna je už šťastná a smútok zahmlieva.
Zlatým nebom dôl sa stýčil posledný prst.
Somár už je kôň a nebojí sa vĺčich kŕk.

Nemôžeme čakať na Bohov.
Po stopách sa stratia siluety vĺn.
A táto noc je sladká ako vata sĺz.
Pravdivosť je jasná ako malá plť.
Zdvíha sa posledný prst.