Predátor

V tichu sa ozýva,
vrčanie predátora,
no ľudia sa ho neboja,
čoraz viac pridávajú sa.
Tento svet nie je náš,
všetko čo na ňom dýcha,
rovnaké právo na život má,
kyslíku smie nadýchnuť sa.

Táto planéta je asi jediná,
tak zelená tak nádherná,
plná života a tajomná.
Oblohou kŕdle už ale neletia,
rybári večeru už nechytia,
táto planéta predátora má,
zviera spiace v hĺbke v nás.

Keď vánok prestane,
svet vôkol stihne,
akoby tušil čo príde,
keď človek je na love.
Prírodu ničí,more znečistuje,
rastliny morduje,lesy spaľuje,
netvor žijúci na planéte zem,
ľudstvo na planéte ako mor je.

Privlastňuje si čo mu nepatrí,
vraj je to oheň čo nepáli,
aj keď lúka ani les nehorí,
máš pocit že si v bezpečí?
Neverím.

Chceme vlastniť prírodu,
chceme na zem stiahnuť oblohu,
už neostáva nám veľa času,
keď znechutíme sa Bohu.
Za nekonečnú chamtivosť,
za všetku tú snahu zmeniť to,
pre naše hriechy proti planéte,
raj zmenili sme si na peklo.

Zvieratám berieme slobodu,
ničíme si vlastnú budúcnosť,
bolo toho už dosť toľko zločinov,
staly sme sa chorobou - sme mor.
Naša sebeckosť spala hlboko v nás,
celú večnosť až kým prebudila sa,
formovala sa v nás storočia,
zmenila človeka v netvora.

Netvor ktorý hranice nepozná,
nie je ochotný sa zľutovať,
ani činy svoje olutovať,
chce len slepo napredovať.
Cestou ktorá nikam nevedie,
no keď predátor je na love,
bez krvy a obetí to nepôjde,
naše dlaňe už sú vinné.

Pred Bohom sme netvorom,
pre planétu sme upírom,
cucajúci z nej bohatstvo,
raz budeme platiť za to.
Za to aký mor stal sa z nás,
zaplatíme ešte veľkú daň,
chorobu prekoná choroba,
mor poslaný na ľudí od Boha.