Priznanie spomienky

Spýtala si sa a ja som odpovedal, kladieš mi otázky a ja neviem či im veriť.
Otváram oči pred pravdou a ilúziou.
Srdce pred srdcom a lož pred lžou.
Chcel by som ty sne, hovoriť ti láska.
Chcel by som ti sne za ruku ťa držať
Vo chvíľi keď sa budím
Počúvať tvoj smiech keď som sám
A vnímať tvoju vôňu keď som v dave .
Chcel by som lásko veriť že nie si sen .
Chcel by som veriť že deň z tebou nikdy neskončí.
Otváram oći sebe chcem aby videla si mňa
Aby si počula srdce čo bije
Ćo buráca čo dýcha bez teba.
Chcem aby si vedela že život nemá zmysel žiť bez teba .
Chcem aby si vedela že Kristus na kríži netrpel
Že jeho kríž bol aj ten náš.
Chcem aby si vedela že vesmír bol stvorený pre lásku
Źe sám nemôžem nič meniť nič dať ani brať
Že zničiť svety môže len ten koho svety zmenili .
Dávno v čase už nestojíme na okraji priepasti
Nežijeme ani na dne
Letíme priestorom chceme sa tváriť chladne
Že jeden k druhému nepatríme
Všetkým je to jasne len našim mozgom nie.
Chcel som ti Laśko dávno povedať
Ujdi so mnou na mesiac, budeme žiť v chatrči z hviezd
V objati dotykov z lásky bez šatu.
Z pohľadu bohov a pútnikov na chvíľu bez šatu.
Chcel som ti podať ruku osloviť tvoju tvár nevidieť tvoje srdce Laska moja
Chcel som len .... milovať bez bolesti.
A zatiaľ žijem z bolesťou.