PŽNSV

Z popola ukovane ohnivka reťaze
Z ohňa čo spálil dni aj roky
Z radosti štastia bez bolesti .
Posplietané v pramienok oceli.
Ohnivka ukovane kladivom zo strachu
kladivom bez rukoväte
kladivom nasadeným na ruke.

Ruky tvarovali popol v skázu
dúfajúc vo vykúpenie
Na ohnisku z plameňa
Plameňa nádeje ,
Z plameňa horiaceho z uhlíkov pravdy

Ohnivko do vody chladené
Vody zo slz sklamania a strachu.
Na nohe ohnivka ku kosti prikovám
Sám sebe
Na skalu z krivdy , pravdy klince prikovám
Pozerám v diaľ a pohľady bičujú
Chrbát aj tvár

Stoji a padá postava z okovom
Slzi čo nevidno na zem sa guľajú
Zo srdca hlboku na zem padajú.
Nevidíš ich?
Nechceš, len svoju pravdu o reťazi vieš
A tak
Naveky každý z nás žije z tým svojim okovom
Vo vlastnej dlani stvoreným pre druchých.