Popolovaijna

Deň a noc , výkriky striedajúce smiech
Radosť prechádzajúca do smútku.
dotyk na jemnej tváry pohľad do zasnených vyčítavých oči
Otváram ústa a chcem povedať Milujem
V hrdle sa mi zviera hrča ako skala
A v očiach trblietavý poklad sa mi vynára
Myšľou mi preblesnú myšlienky na teba.
Dotyk a kopanec kontrasty života
Bohatstvo a bieda Láska a nenávisť
Vedľa seba verne stoja
Brat zo sestrou ruku si podá na
dvoch stranách hrádze stoja
vidia sa cítia sa, su vedľa seba
a predsa nie su jedno telo.
Pozerám do oči života nosíš ich práve ty
Dotýkam sa pier patria tebe
Dotýkam sa rúk hladia celý svet.
Dotýkam sa bokov na ktorých stojí svet .
Ruka sa otrhla druhej ruke reťaz ju nespojí
Okovo v okove už puká, kováč ho nestmelí
Padajú hrádze mosty padajú oblaky .
Dve tela stoja uprostred zrútených svetov
Do oči si hladia nič nevnímajú svety okolo nich popolom padajú
Do oči si hladia a svet kútikmi vnímaju
čim svety viacej popolom padajú ich ruky sa pevnejšíe do seba vnáraju
im väčšia je vrstva popola tým sa ich pohľad viacej otvoria.
Pery sa do seba zaboria ruky sa do práce pustia .
Puto čo nikto nevidí drží ich spolu a pritom od ľudí .
Ako otroci v dobrovoľnej viere sedia žijú a pracujú nech ich svet taký strašný nie je
Dve tela sami v objatí stoja ona má hlávku na hrudi sklonenú on je chrbát chráni . pod nohami plody lásky sa im tmolia malé krásne, okolo nich z popola prvé stromy plody, rodia. svety sa stavajú, kvety a rastliny lásku vydávajú.