Spomalené verše

Spájala dni a noci len vyli ako vlci.
Máme svoju myseľ a obrázky nemali namaľovanú oceľ.
Je to cesta , vedie, pomaly naše nohy aby nezablúdili.
Cesta je smer našich očí to len nezabudni predsa sa to sluší.

V mojich očiach med, mi steká z viečka a hore nebo.
Rozkvitli ruže nad zemou.
Cesta je , nevieme ju nazvať polovicou srdca.

A svieti svetlo na trávu, slnečné a často horúce.
Odpoveďe niesú.
V našich nohách kĺby, v našich hlavách mozgy a nesadajú blchy na vozy.
Je našou cestou ona našou mysľou volala kde ruže kvitli svetom.

Pomaly a isto dochádzame do sveta bez toho čo by sme nazvali "stratosféra".
Opiť sa a dožiť a robiť smetiara?.
Čože len to vložiť svoje myšlienky.
Nebude to tak ako tvrdí samota či smrť, ale vy.