Sprievodca

Životom sám túlaš sa,
po temných miestach,
kam vraciaš sa nerád,
v pamäti nejeden obraz.
Dnes už ale sám poznáš,
ako je životom prejsť sa,
bez sprievodcu a rád,
svetlo pohltí večnosť a tá.
Miestami tenká je ako ľad,
ochvíĺu zas celkom naopak,
prekvapí Ťa vysoká stena,
ktorú skoro nedokážeš zdolať.

Pamätný úsmev na tvari,
s pier odvialy zlé správy,
žiješ-konáš nesieš následky,
následne každý Ťa opustí.
Si zmätený, vinný či nevinný,
život zrazu ako beh rýchly,
skúša Ťa koľko rán ustojíš,
cestou cez tmavé chodníčky.
Iba život sám,Tvoj strach a Ty,
bok po boku z očí do očí,
na konci vlastných síl končíš,
pocit viny stratené sny výčitky,
jazvy čo zostanú hlboko v duši.

Falošná dôvera v uliciach,
nádej skrytá vo hviezdach,
vie Ťa umlčať aj rozplakať,
temnotou rád Ťa sprevádza.
Sprievodcom na cestách,
pri svetle mesiaca stáva sa,
hlas srdca a vlastný strach,
neopúšta Ťa v temnotách.
Strach ako bytosť temná,
je chladná a nepriateľská,
strach,ktorý toľko krát,
musíš v zivote prekonať.
Až do posledného dňa,
Ty a Tvoj strach,
je tak živý no zomieraš,
až do konca odprevadil Ťa,
Tvoj sprievodca.