Spustošené mesto

To je iba prvýkrát , nesnaž sa upútať pozornosť pre zlé knieža.
To sa učí a to sa sluší mať v pokoj v duši.
Na kus a dotýkame koži roztrhala látka posledného človeka.
Zabúdame ale kráčame ďaľej bez debát.

Raz a hrana prekoná snáď spomalí ten čas nachvíľu.
A hrá melódiu bez teba.
A kráčame dnu dovnútra toho malého bohéma.
Po zámku prichádzala chatrč.
A viedla cestu k mestu ktoré pokryl plameň.
Postoj sa zložil a nastala kóma samej struny.

Vadila im púšť zla a splietali len dúhy s ohnivých čiapočiek.
Loje, ohrozovali muchy mŕtve padali na zem.
Ja a kázeň sa nečítali.
Fakt je to len život, sa mi trochu prisnil sen.
Zaujímavý a vinou sa tŕpnem.
Akoby zbĺknem a čítam spustošené mesto.

To je iba prvýkrát , nesnaž sa upútať pozornosť pre zlé knieža.
To sa učí a to sa sluší  mať v pokoj v duši.
Na kus a dotýkame koži roztrhala látka posledného človeka.