Tajomná krajina

Aj ked nevládzem,
nádej nestrácam,
kde tajomstvá spia,
niekde je ukrytá,
tichá a tajomná,
krajina pochopenia.
Posledné miesto kde,
kľudne v pokoji bdie,
v ľudoch nekonečný mier,
miesto kde žiješ si sen,
či už je noc a či deň.

Viem že niekde tam,
kde končí hustá hmla,
čo zasiala do srdca strach,
cítim že niekde tam,
tá krajina je skutočná,
v nej nemáš sa čoho báť,
aj ked svet zahalí tma.

Nestrácam chuť ju nájsť,
kým mi zostáva čas,
správne rozhodnúť sa,
na križovatke života,
tak ktorá je tá cesta,
ktorá dovedie ma tam.

Koľko sklamania stretne ma,
kým v očiach objaví sa,
tá krajina tajomná,
chcem spoznať jej tajomstvá.
Prečo mám pocit že práve ja,
tento údel osudu mám,
krajinu tajomnú preskúmať,
pravdepodobne práve tam,
budem môcť samého seba nájsť.

Nemám strach spraviť krok,
Sĺz už bolo viac ako dosť,
asi ako prázdnych sľubov,
vlastných zlyhaní a omylov,
sú mojím tajomstvom.
Logická skladačka slov,
v ktorej je ukryt moc,
nad hlavou a srdcom,
v duši je ako jej zrkadlo.

Skús pozrieť doň,
stačí aj málo slov,
či tajuplné ticho,
ktoré tam naplnilo,
nejedno prázdne miesto.
Ale ani tento nápor,
nič nezmení na tom,
čo cítim svojím srdcom,
verím že nájdem nebo,
nie len svoje peklo.

Niekde tam v diaľke,
zahalené v sieti hviezd,
to miesto je skutočné,
krajina kde vládne mier,
klam ani len nevedia čo je,
vietor ho odvial preč,
pravda ako mäd s pier,
len hlasno znie.
Predsa len mám sa na pozore,
sladké slová sú ako jed,
preto mám odhodlanie,
odhaliť to miesto kde,
nájde moja duša pochopenie,
nech už je kdekoľvek.