Vlny doby

Na vlnách osudu,

vnímaš svoju,

minulosť pochmúrnu.

Prenasleduje Ťa,

načo jej utekáš,

aj tak je rýchlejšia.

Je to ako modlitba,

znejúca do neba,

ale nevypočutá.


Je to absurdné,

no celkom živé,

hmatateľné a reálne.

Skús vzoprieť sa,

všetkým čo chcú Ťa,

dostať na kolená.

Vyrovnaj sa s tým,

niektoré veci,

už nedajú sa zmeniť.

Nenávisť množí sa,

dôvera bola zlomená,

preč ženie Ťa.

Od ľudí ktorým si,

niekedy pevne veril,

dnes všetko nenávidíš.

Všetko len pre nich,

zrazu sám si,

stávaš sa nezávislým.

no opusteným.

Nemáš obavy ani emócie,

bez nich prežiješ,

síce v prázdnote.


Duša pokoj nenájde,

dôverovať už nebudeš,

srdce je zamknuté.

Duša pokoj nenájde,

dôverovať už nebudeš,

srdce je zamknuté.

Niečo Ťa oslabí,

iné zas posilní,

stanový Tvoje limity.

Život je čarovný,

dopúšťaš sa chýb,

len či si ich odpustíš.

Čoho sa dopustíš,

svedčí o Tvojej povesti,

aj ked možno nie si zlý.

Ovplyvnil Ťa kolobeh,

plávaš v jeho prúde,

žiješ v tejto dobe,
na jej vlne.