Znelka tragédie

Oči tvoje ako grál, moje oči spojili tvoje viečka a začal sa bál ! .
Ó Bože začal som sa báť.
Nezačal som s tebou stavať ten sál.
Odlial s vody nečistotu , prehodnotím prioritu kdesi v Atlantiku sedí námorník.
Nahlas uprel a sedel si smutne keď bdel pri vode.

Nehľadáme oči svoje , občas sa to stane.
Nehľadáme telá svoje, občas to aj padne.
Ohlodáme mozgy svoje , občas mi aj sadne sa báť.

/:Oči tvoje ako grál, moje oči spojili tvoje viečka a začal  sa bál !. /
Ó Bože začal som sa báť.

Od kraji k miestam, hlas ku hviezdam na jasnej oblohe.
Pri tme svetlo hvizdne a nemizne.
Ostatní len tušia že pri mne ohlušia hryzne podošva.
My tme ideme tmou zlou sa trizne bolievajú ruky.
Záchrana človeka , očí vojaka plačú.


A posledný raz.
Oči tvoje ako grál , moje oči spojili tvoje viečka a začal  sa bál!.
Ó Bože začal som sa báť.
Oči moje aj tvoje vytlačia zlo a zrodí sa národný bárt.