Všetky zlé spomienky som nechal na mori.

Ťažko sa píše čo cítim len prečo sa mýlim.
V tej chvíľi mi myšlienkami prešli aj spomienky.
Zdvihli moje oči ako smaragdové stopy a výšiny na kopci.
Moje myšlienky od znešenej radosti zakrytej maličkosťami smútku.

Odvtedy už len prázdno v tej truhle mocne ležím duchovne bežím v tom sne.
Mocne a vrúcne sa pozerám na to osamelé more a ako keby vyzerám že som znova osamelý.
Nemôžem v tej chvíľi zastaviť, len potajomky mlčať a len vydobiť si miesta.

Moje myšlienky už mŕtve, kto by to povedal že zostali na tom mori.
Tam som nechal všetko smútok.
Zdvihli sa mi moje oči a porazili krúžok hnevu.
Opasok žalmu zhotovil návrhár.

Môj už len z pocitu viny skladám obrazy.
Orol most z polky hliny ukazujem dukáty.
Hlava unavuje myšlienky a pocity viny odstavili romány.