Poznanie

Raz dotkla sa ruka tvoja mňa
Horúca suchá nežná váhavá
Doteraz v hlave mi sto otázok hrká.
V myšlienkach vládne ticho a panika .

Keď pomyslím si čo ten dotyk letmí spôsobí
Čo spraví vášeň a dotyk čakaný?.
Po tele mráz mi preletí a v tele tisícky motýľov
Hľadajú priestor kde sa schovajú.

Roky som myslela že nie som sama
Straší ma myšlienka že sama som
Stojím z myšlienkou do ticha zašepkam.
Z výkrikom do prázdna. Kto vlastne som?

Hrdlo mám stŕpnuté v skalach je zavreté
Preberám tvár z poznania obzerám vôkol sa
Výkrikom do sveta preberám sa
Opäť ma z prachu stvor ale radšej zhasni zhor
A tak stojím na okraji priepasti
myšlienka na krku ma tlači
otočiť sa vrátiť spať a či isť ..

Na kraji priepasti postava stoji
Otača svoj krok od okraja
Vráti sa spať odkiaľ prišla
Tvarí sa že o nič neprišla
Že lepšie Je žiť sama v dave schovaná

Na dne priepasti iná postava
Čo žila chviľu na plno, blúdi a spomína
Čo bola príčina ? prečo som na dne a načo spomínam?
Chcel som len milovať a veriť .
Drahú daň som musel za tvoju samotu zaplatiť.
Vlastne tu svoju.