Rozlúčka

Sedím v kúte na zemi, z pľúc sa vydral vzdych..
Na rukách žily prerezané, krv vyteká z nich..
Srdce bije pomalšie, až celkom zastane..
Rozmýšľam, čo bude ďalej, kam sa dostanem.

Už opúšťam telo a je to zvláštny pocit..
Už sa končí na zemi, môj dočasný pobyt..
Kam však teraz pôjdem? Do pekla, či do neba?
To je celkom jedno..aj tak budem bez teba!!

Na nebo nemám nárok a v pekle sa ma boja..
Tak čo bude ďalej? Kam pôjde duša moja?
Mne je to už všetko jedno, aj Diablovi ju dám..
Len nech na Teba zabudnem, nič si nepamätám!

Nemyslel som že sa to skončí takto rýchlo.
Chcel som s tebou byť naveky, no razom všetko zmizlo.
Ako keď stlačíš vypínač a ihneď svetlo zhasne..
Skončilo sa moje šťastie, aj všetky chvíle krásne.

Tak tu teraz sedím, život uniká zo žíl..
Bol by som najradšej, keby som nikdy nežil!
Nemal som sa zaľúbiť! Nemal som stretnúť Teba!
Ale ja Ťa milujem!!! Som debil a tak mi treba!!!

Kráčam tmavým tunelom, na konci vidím svetlo,
už necítim bolesť, zimu ani teplo.
Netrápi ma samota, aj keď som tu sám.
Hoci kráčam do svetla, zahaľuje ma tma.

Už sa všetko skončilo, končí moja cesta..
Opúšťam Vás, odchádzam navždy z tohto sveta..
Končí sa môj príbeh, už zazvonil zvonec,
bol to zvonec pohrebný, a trápeniu je koniec.