Blcha

V núdzi žije mladá blcha.
Svetom sa sem-tam potĺka.
Už je to predsa hrozná vec,
nemá byt - je bezdomovec.

Silóny, krajky na plesy
pyšné rúcha, chlad noblesy,
sprchy, mydlá, van voňavky...
život blchy je neľahký.

Ach, niet z bavlny kabáta
čo by bol samá záplata.
Na ňom škvŕn a mnoho špiny
svet bĺch by bol šťastný, iný.

Túži mať také bydlisko
trvalo v ňom žiť naisto
kde sa je ľahko priživiť
bez starostí si život žiť.

Umelé vlákna, kožúšky...
nadáva blcha pošušky.
Vankúš bez peria - na posmech
voči blchám je to veľký hriech.

Hľadala, prešla celý svet
takého bytu nikde niet.
Chúďa, pri ľuďoch sa točí
a kde môže do nich skočí.

Ľudia sa bĺch veľmi štítia.
Neprajú im pokoj žitia.
Vraj sú háveď, parazity
bránia im mať v špine byty.

Čistota, spreje, z mydla pena
odporné slovo hygiena
omieľajú všetci ľudia
a blchy bez domova blúdia.

Chudery, čo s nimi bude
keď sa neuživia v ľude.
Keď im istý zánik hrozí,
keď ľud svoj hnev na ne vozí?

Uzhodli sa, že to môžu
keď nesmú ľuďom na kožu.
Najlepšie sa to tak spraví:
skočia im do srdca a hlavy.

V mysli, v skutkoch, v hlúpej vrave
majú ľudia blchy v hlave.
Mnohým blcha pokoj ruší
nie na koži, ale v duši.

Múdrosť - tá prenáša vrchy.
Hlúposť, zlo, zášť zas ľudské blchy.
K mytiu duše netreba sprej,
mydlo, gély, vonný olej.
K mytiu duše dobro treba.
Mať rád všetkých ako seba.


Anna Vodičková