Malá osa

Trucovitá malá osa
veľmi rada chodí bosá
nenavlieka si ponožky
topánky nedá na nôžky.
Dovráva jej mama osa
vonku je hmla, zima, rosa...
nech vo vnútri doma sedí
neodlieta odo dverí.

Z ucha k uchu pustí tú reč
neposlúchne, odlieta preč.
Oziaba ju konček nosa.
Ach, Bože môj, zase je bosá.
Domov príde. Má horúčku.
Obklad jej kladú na rúčku,
chladivý obklad na nôžky
a navlhčené ponožky.

Osí lekár príde hneď.
Odporúča včelí med.
Vraj je to chrípka zákerná.
Tá je malej ose verná.
Položí si dva- tri dni
trocha drieme, trocha sní.
Vidí rozkvitnutú lúku
a sladkú hrušku v rozpuku.

Na piaty deň či šiesty
už zase lieta tri versty.
Netrápi ju hnev matky
vábi ju nektár sladký.
Lieta si kol dokola
oblečená, nie holá.
Žlto pruhovanú vestu
oblieka si vždy na cestu.

K veste neberie ponožky
topánky nedá na nôžky,
ale veľký pozor dáva
či je chlad a rosnatá tráva.
Keď slniečko nesvieti
radšej doma klebetí.
Dobre vedia tetky osi
kde kto stvára kdesi čosi.

Trucovitá malá osa
chce vidieť ďalej od nosa.
Klebetenie ju tak nudí!
Chce poznať svet a v ňom ľudí.
Nejako bolo, nejako bude.
Nebude žiť doma v nude.
Nezaplače pred odletom
zvedavosť ju vodí svetom.

Poletuje sem, tam i tu.
Vie, musí sa dostať k bytu.
V dedine tam sa jej páči
podkrovný byt na pavlači.
V byte starý sršeň býva,
pracuje, je, odpočíva.
Neprenajíma podnájom.
Nech si vraj hľadá iný dom.

Urazená z hnevu, z trucu
má v srdci túžbu horúcu.
Mať bývanie stoj čo stoj
zviesť za neho hoci tuhý boj.
Letí od stromu ku stromu,
náhle uzrie okno domu.
Hľadí cez sklo, dnu sa díva
tam sa iste dobre býva.

Kôš čerešní, cukor zbadá
ten má malá osa rada.
Rada si zamaškrtí
nad cukrom sa povrtí.
Cez oblok nazerá, húta
ako sa len dostať dnuka.
Veľmi chce jesť sladký pokrm
musí otvoriť osí rozum.

Chce sa dostať dnuka veľmi.
Vie, oknom a nie dvermi.
Gazdiná i ona spolu
vojdú dvermi, sadnú k stolu.
A tu malá osa sticha
zadrží dych, sotva dýcha.
Uchmatla si cukru trošku.
Do úst, na krídla i na nôžku.

Gazdiná to nemá rada.
Vzbĺkne hnevom keď ju zbadá.
Vie, čaká ju ortieľ krutý
prijať smrť z gazdinej ruky.
Bzučí malá osa bzučí
stracvh jej srdce zviera, mučí.
O závod lieta maratón.
Musí sa dostať z domu von.

Dostať sa von, ale ako?
Vymyslieť musí dajako.
A tu zázrak: vojde ktosi
a gazdiná vzdá sa osi.
Vidí otvorené dvere
šikovne sa nimi berie.
O truce nemôže byť reč.
Zo všetkých síl letí preč.
Unavená odpočíva,
šťastná, že je zdravá, živá.

Okúpe si nôžky bosé
vo vlažnej daždivej rose.
Veľmi je sklamaná z ľudí
ich príbytok strach v nej budí.
Či sa patrí prejaviť zlosť
keď sa pri stole obslúži hosť?
Nechce vedieť osa malá,
že za hosťa sa sama zvala.
Z trucu jej nepovie rozum,
že i kradla sladký konzum.

Pooblizuje si nôžku
z kradnutého cukru trošku
a v šepote múdrych stromov
ustatá sa berie domov.
Dovráva jej osa - mama,
že je vonku dlho sama.
Dovrávajú tetky osi.
Otec hreší, sestra prosí,
malá osa hlavu skloní,
ľútostivé slzy roní.
Prežila hroznú skúsenosť
má trucu i hrdinstva dosť.

Ach, ako je doma dobre.
hoci otec prísne šomre.
vadí sa i poručí, malú osu žiť učí.
Odo dneška lieta v roji
v nebezpečie ísť sa bojí.
Na oblohe s hviezdou prvou
uberá sa s rojom domov.

Večer je, slnko sa skláňa.
Zlatý lúč sa s dňom naháňa.
Osí dom spí v prítmí stromov
ach, aký to šťastný domov.


Anna Vodičková