Ľudská reč

Je to zvláštne,
ako ľudská reč,
vzájomne funguje,
je to tak slobododárne.
Keď vo vete znie,
slovné spojenie,
zrodené v hĺbke,
prirodzený zmysel.

Ľudská reč,
ako rieka slov,
unáša Ťa tiež,
hra zmyslov.
Cítiš ako z nej,
prúdi hnev,
každá z viet,
vie byť ako lev.
Každé zo slov,
dokáže byť ozvenou,
odrazom duše v tele,
ak nemáš slov zle je.

Ľudská reč stále je,
puto čo ľudí spája,
ak v nej pravda bdie,
je to len tichá zbraň.
Kým nezmení sa v jed,
zvolený slovosled,
zmysel slov a viet,
navlečený v klamstve.

Ľudská reč dokáže,
dostať sa až do kože,
čo bolo povedané,
už nejde vziať späť.
Slová z nás sú viac,
než len tón v ušiach,
slabiky v ústach,
sú kľúčom k myšlienkam.

Len s ľudskou rečou,
máme slabú nádej,
spojiť si zo slov,
mapu vedúcu nás k pravde.
Preto skús svoje slová,
ponoriť hlboko do srdca,
blízko k tajným myšlienkam,
duša so slovami spojí sa.
Tvoja reč Ťa cestou povedie,
bude znieť vôkol Teba,
ak ovládneš zmysel viet.
zvládnuť to ale musíš sám.