Bude ti ľúto

BUDE TI ĽÚTO


Nie prach ani hlina
to dve bunky na javisku lásky
spoznali svoj obsah
vznikli Ťa.

Málo si bol
tak mnohosťou narástli ti telo
zjavili Ťa.
Potom nastal tvoj najslávnejší deň
prvý raz si sa nadýchol a
spoznali Ťa.

Na tvoju oblohu vyšli dva prsníky
dve tváre a jedna láska.
Vdýchli Ti dušu.

Šťastný si žil v krajine Jedinosť
až do septembra
keď prilietajú školské tašky.
Zaradili Ťa.

Hľadali tvoje kvality od jedna po päť
od dobra po zlo
a čo je povinnosť
naučili Ťa.

Objavil si nový život
svoj druhý najslávnejší deň
dve modré oči a nežný hlas.
Zbláznili Ťa.

Objavil si samotu
prázdnejšiu ako prázdnotu
dve milé oči a láska
opustili Ťa.
Ešte v slabosti žiť
navliekli ti mundúr, kýbeľ a kartáč
dve hnisavé ruky boli tvoje.
Ponížili Ťa.

Stal si sa človekom.

Prijali ťa do zamestnania Život
ako rovného s nerovným
nebolo uší pre diskusiu.
Zmenil si sa.

Krajec chleba, zopár výstrelkov a pivo
za osem hodín s DPH.
To skončili ideály mladosti.
Zatvrdil si sa.
Pred bránou úspešných tlačenica na skapanie
rada sa nehýbe, majú zatvorené.
Stáli ste na konci a boli ste dvaja.
Oženil si sa.

Potreba vďačnosti trvala rok
a jeden smutný deň.
Boli ste traja, no i tak
rozhodol si sa.

V stredu a v piatok si otcom
medzitým čosi ako vyhnanec.
Dali ti zbohom.
Opustil si sa.

Máš štyridsať rokov i eur
stačia ti na pár hier o šťastie
raz sa to podarí a potom...!
Zasníval si sa.

Ešte ti ostáva pár drobákov nádeje
kukučky miznú z košiara
jar bude i bez nich
no bola by bez teba?

Si málo veľký a nadpriemerne všedný
v ríši trpaslíkov máš najkrajšiu čiapku
ste príbuzne rovnako cudzí
nezľakol si sa?

O ďalších štyridsať budeš stáť nad hrobom
musíš sa prežiť až tam.
Raz ťa však ktosi zdrapí za krk a povie:
Nehľadal si sa!

Budeš to ty sám.