Sedím a píšem

Na komíne bocian stojí, poľovník už nezablúdi. Vňútrajšok tváre zosnorí kameň na kameni. Už raz došli slová od Discovery. V amoku duše a mušle v mori sa spozná pravá tvár. Dúšok vody pijem do dna. Od strachu cúvnem a stonám. Volám tvoje meno po maličkých slovách ktoré sa ozývajú v strunách piesní v husliach. Na rovníku kopca odišla tvoja duša s tvárou otrávenou nečistou vo vieru v teba. Verím v boží mlyn od otca môjho blížneho. V šálke kávy čierna mucha a z brucha výjde hlas kričiaci morucha!. Reč v latinčine odstráni iba reč mladého študenta iba s úsmevom. Okeníc a stôl v rohu izby detskej a mestskej radnice rozpráva esej. Mne sa nechce hovoriť za vás a pleseň na stene v pene vane tvrdej. Plameň sviečky horí potichu a intenzívne naplneni energiou , keď dohorí vyplní tvoj sen légiou. Počiatok v mojej hlave znamená koniec.