Človek a má dve tváre .
Na jednej smútok a strasti staré.
Druhá a na nej falošná radosť
Na pohľad sa zdá, že z nej nevyprchá radosť.
Tú prvú pozná len on sám
nedokáže postaviť zničený chrám.
Tou druhou zakrýva ten strašný spád,
pečlivo ukrýva vo svojej duši chlad.
Už neverí v pravú lásku
neverí, že dá sa ísť od začiatku.
Pomaly mizne v to čo veril, tie hviezdy jasné
už stráca sa všetko krásne.
Vedne ako ten kvet na púšti,
je pohodený ako lupeň z ruži v húšti.
PeopleSTAR (1 hodnotenie)