Idea stratená

Idea pomaly sa stráca,
opäť niekoho iného,
sladkými slovami zláka.
Spočiatku dáva potom berie,
ved závislá na nikom nie je.
Iného svojou krásou obklúči,
a ostatním,
celému svetu sa chrbtom otočí.
Nič nevidí a nepočuje slová,
ktoré vo vnútri tak bolia.
Je to bolesť čo pochopiť chcem,
avšak zabudnuté,dnes to už viem.
Idea spomienky si nenechá,
a pred slovami lúbim Ťa,
sama nevie kam ale uteká.

Beží a mňa nechala stáť,
už neostáva čas,
celú pravdu do očí povedať.
Už je i neskoro iný prišiel,
a je si istý,
že svoje štastie našiel.
Možno ona i on budú štastný,
no svetlá na mojej ceste,
vd´aka Tebe idea navždy zhasli.
Idea pri ňom niečo našla,
asi len to, čo mne vzala.
Štastie, lásku nekonečnýh rozmerov,
mne vzala a našla v inom.