Láska a smrť

Láska prečo ma necháš tíško stáť,
môj život zmysel stráca, tak sa mi prosím vráť!
Som tak blízko, predsa tak vzdialená,
prečo sa cítim ako zmyslov zbavená?
Prehrávam boj, telo mi pomali chradne,
bez teba sa cítim úplne na dne.
Chcem prestať myslieť, srdce mi žiaľom puká,
su to nepredstavítelne muká.
Uz nevládzem, ako mam s tou bolesťou žiť?
chcem to raz a navždy ukončiť.
Posledným dychom šepkám do tichej noci,
mal si ma vo svojej moci.
Milujem Ťa láska a uz nevidám ani hláska.

Zavieram oči, jedna slza padá,
slza spomienok že som ťa mala rada.
Prečo teraz plačeš? Aha, už to chápeš.
Len neskoro, drahý môj
prehrali sme tento boj.
Z neba na teba sa dívam,
prosím, nevrav že ti chýbam.
Príliš neskoro, už sa to nedá vrátiť,
co to vravíš? Ze ma nechceš stratiť?
Neplač za mňou láska moja
v nebi ľahko rany sa hoja.
Pamätaj, spomínaj a v srdci uchovaj
za bieleho dňa tíško ma pochovaj.