Rieka

Miestnosť a dvere . tužba otvoriť ich
si tak blízko na dotyk .
je to tak jednoduche a pritom ukrutne boli

tma , mury , dvere .
tvoja tvar v mojej hlave
usmev anjelska žiara a túžba.
si tak blizko a daleko, stále.

samota v dave a spomienka
na dotyk od teba. na dušu.
si tak blízko a nikde, stále.

v rukách je ostrie v srdci odhodlanie
nechcem ťa dostať preč
chcem ťa mať v hlave.

v rukách je pochodeň na tvary krvavé kropaje
v srdci je sklamanie
odhodlanie zároveň

stojím si v údoli v jame života
odhodlaný ostať v nej pokorený
čakám už nemám prečo veriť

a pritom žiť odhodlaný niesť bremeno okov.
nastaviť tvár všetkým čo idú okolo,
okolo života , za to že som veril
a pritom ničil ine svety

ta sila vo mne rieku stvorila
zo srdca sila pokory sa vonku vyliala
stál som pokorený na kolenách zo srdcom na dlani
na zober si ju ja už viac
nebudem klamať ani skalmaný

našiel som pokoj a cestu aj keď
aj keď ..
ostal som sám .

a hora srdce dostala
to miesto zo mnou do výšok dvíha
zo srdca rieka pokory bolesti
do udolia radosti,po skalch starosti

postava v pokľaku z rukou
na srdci a z povďaku.
pokojne stojí a čaká .
na každého kto potrebuje.

a blúdi v údoli bez svetla.