Od kľúčky zhrdzavená oceľ a z dažďa skazený koncert.
Už znova upratujú.
Keď sa voda preleje , do riečnej vody zelenej.
Už márne dufajú , že pobozkajú prsty Helene.
Už keď kľúčka zňova pritiskla, drevo a trám postíska.
Tak sa drevo zaduní.
Márne už sa dúfa že unavená stúpa voda a zaplaví dedinu.
Ľuďia už sú spútaní a márne už sú búchaní pravdou, že trúfajúc ju vytiahnu z vačkov.
Už keď kľučka znova pritiskla , tak voda vytriskla. Z koryta a zaplavilo lesy.
Nádej keď prichádza tak strach náhle odchádza a zaznejú posledné vety.
Z tej vety sa usilovne pohnú skaly a tí páni sú nadšení že môžu postískať mamy.
Čo ste , to už ste dávno zanevreli. Ohlúchli ste a pobúrali. Ten svet. Ten svet. A svet.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)