Smutný koniec vojaka

Káže vodu , na koľajniciach aj tak stojí osoba. Bez mihnutia oka prejde vlak okolo. Ako z okovov.
Zem je červená od krvi a bije srdce v normandii.
Myslí že je príťaž ale je víťaz, aj tak je pod vlakom.
Tých vojakov si nevšímal tých mužov čo mu dohovárali no podradil sa smrti.
Tak sa rozhodol a už zacítil chladný vánok vety.
Jeho modré pery a zavreté viečka , zapálila sa sviečka a už odchádza.
Môj kamarát , veľký človek s dobrým srdcom keď už liter krvi sa lial pred slnkom.
Hore pôjdeš a tam zakývaš.
Keby som to vrátil späť tak už by som bol tu no niesom keď tak rozmýšľam kde som.
Tu som stál a vietor mi pohladil tvár a ty si sedela zatiaľ čo som nariekal.
Láska moja si ma nevidela.
A tak sa to skončilo, smutným koncom lásky vojaka a jeho ženy. Ani neviem kde sa zobral ten nekľud a strach , nenávisť no on vedel na sto percent ísť kam si telo žiada.