Na dne ...

Keď zhasnú svetlá a ty padneš na dno,
keď vnímaš to a nieje ti to jedno,
keď odrazu začneš sa tak veľmi báť,
keď v tej tme ostaneš sám stáť.

Ten pocit, ktorý z vnútra ťa ničí,
ten hlas, ktorý v tebe kričí,
tá bolesť, ktorá ťa ubíja,
to všetko, čo ťa pomaly zabíja.

Hľadáš spôsob, ako ďalej žiť,
dôvod, prečo na svete byť,
hľadáš nádej, ktorú si stratil,
keď ťa pocit beznádeje zachvátil.

Márne sa snažíš, márne hľadáš,
keď každým krokom hlbšie padáš,
márne dúfaš, že raz možno predsa,
keď už bolesť vryla sa ti dosrdca.

Už nemáš silu niečo nové skúsiť,
keď vieš, čo znova môžeš stratiť,
stratil si všetko, čo hnalo ťa vpred,
beznádej ťa ničí ako jed.

Bezsenné noci plné ničoho,
prežívaš sám a nemáš nikoho,
len tma je tvoj verný spoločník,
a bolesť v srdci nájomník.