V sne

V oceáne sĺz ležala, svoj život si premietala

Lupene kvetov stratených snov okolo nej bezvládne sa vznášali

Chladná voda kĺby jej objímala a ona len chvíľu váhala, či do vody celá ponoriť sa má?

Či krutej utišovateľke oddať sa má?

Zúfalo len ležala a na lupeň pozerala.

Lupeň jej strateného sna sa na ňu vyškieral a pomaly umieral, tak ako ona

Umrie skôr ako jej srdce prestane byť, skôr ako z jej kostí popol sa stane

Popol, ktorý možno vietor odfúkne k nebeskej bráne.

Zatiaľ len tíško ležať bude a bude umierať spolu so svojimi stratenými snami

Dovolí vode, aby ju utíšila, aby jej slzy z tváre zmyla

Dovolí času, aby ju v tomto sne uväznil

V sne, ktorý bude trvať sekundu a zároveň večne

V sne, z ktorého cesta nespäť nevedie

Život viac už nestretne

Zostane tu a bude vidieť len tmu jej mysle

Postupne bude všetko hmlisté

Na bolesť zabudne

Dvere života zabuchne

A konečne s úsmevom vydýchne.....