Nadej

To jedno slovo v ustach omieľam
Pod okapom stojim na slnko čakám
Na hlavu mi voda pada v srdci nadej miesto hľadá
Zima je pod kožou, šaty mokré,

Roztrasenej ruky sa ina ruka dotkne
Oči ako z ľadu vodou zaliate, nevidia kto?
Telo je zmrznute zimou a chladom
srdce však nebije tou ludskou zradou

Necíti hlava už chladne to dotyky
Srdce sa klame však a bude naveky
Pobozkal na zemi cestu, upadol
Na zemi zmrznuté leží to telo

Hlava je v kaluži ústa z nej pijú
Ruky sa zaboria do cesty, len pre nu žiju.
V hlave je rovnica ,vysledok jasny je.
Srce mu neverí, ono pre to nežije

Na ruke dotyk tak strasne pali
Nieto tej pravdy že by mi ťa vzali
V Ustach si dokola to slovo omielam
V srdci ho na kraji ukrývam

Svet sa už davno do dažďa scvrkol
Slnko uz nevišlo tisícku dní,
Telo je na zemi už davno bez sily
Nikto mi nevezme tu nádej čo dalas mi.
Iba ty.