Niekedy sa už nechcem trápiť.

Niekedy sa už nechcem trápiť.
Niekedy chcem tú bolesť dostať von.
Niekedy ma tá bolesť trápi.
Preto chcem nájsť človeka pre ktorého sa oplatí trpieť.

Zhasnúť ju a odhodiť do temnej diery.
Nedá sa bojovať s tieňom , so sebou ale preboriť sa do viery.
Niekedy už neni síl na pokračovanie.
Na pokračovanie cesty.
Z posledných síl kráčam ale pocit sklesnutý.
Niekedy mestom spím , počítam dni a obkolesený žiaľom cestujem do tmy.

Snívam o dokonalom sne, trápim rovnaký sled udalostí ktoré sa ešte nestali.
Odolný voči zlu, podaj mi ruku a pôjdeme na kraj sveta.
Nemôžem milovať, nemôžem cestovať , predurčený zomrieť, nie hádam.
Nehádam divadlo, hrám kyvadlo a slučka mi hrá piáno pri tele.

Zanedlho koniec, opustil som zvoniec hry a telo fialové.
Duch odpustil my a opustil hry a telo a zaspal v snoch.
Lieta nad blízkymi, píše knihy ale nevie či ísť do neba.
Ako rád by šiel ale nemohol som, trápiť sa s nevoľnosťou.
18 rokov života, tá istá pesnička hrá gitarou.