Samota

Samota sa dvíha k dverám a tak sa rozbúri aj oceán.
Moja samota dôkazom teba tak sa rozsype aj tymián.
Neviem prečo samota dáva takú nekľudnú melódiu, tú predvída iba on sám.
Samota vo mne a ja hojne sa pozerám na dieru.
Čierna a nechuť pripomínajúca zápach tenkých sĺz labutí a to Slnko čiernej nechutí.
Nechuť vo mne vzbudzovala nežiť a nesluší sa mať zlé myšlienky na duši.

Sám ako loptička na mori , v duši osamelý námorník pijem slanú vodu.
Neviem ako málo, stačí len krátko dotknúť sa oblohy.
Za smutné myšlienky v hlave, zväzok snov sa pretol keď myšlienky samé predbehli zmätok.

Samota vo mne , samota v srdci aj v hlave stále máme ten istý pocit.
Už len márne čakáme na roky ktoré sú dobré.
Moje už nefungujú.
Tak už len márne hľadám svoju cestu.