Oči otvorené

Život to je nekonečná cesta,
na ktorej snažíme sa nájsť,
svetlý bod svietiaci pre nás.
Dodá silu opäť nadýchnuť sa,
po páde mať silu skúsiť zas,
na vlastných nohách stáť.

Do plachiet lovíme vietor,
v očiach cieľ jasný ako slnko,
svet je niečo ako tichý predátor.
Ženúci nás nevieme často kam,
na vlnách rýchlo unáša nás,
možno sa aj pomaly potápa.
Osud svoj iba Ty máš v rukách,
mlč, na nič sa nepýtaj,
odpoved je ukrytá,
nájsť ju musíš sám.

V zrkadle duše,
niekde v jej hĺbke,
na tajomnom mieste,
kde myšlienka v hlave,
s ozvenou počuť je.
Tá spiaca idea,
ako rozprávková princezná,
pozná všetky Tvoje tajomstvá.

Na dne presne tam kde,
na otázky odpovede nájdeš,
oči preto maj otvorené.
Aj ked máš pocit že,
hromadiaca sa bolesť,
už nikdy nepomynie.

Mocná ako falošná nádej,
zostali z nej miesta prázdne,
sú jazvami ubolenej duše.
Večná spoločnosť na ceste,
z nevedomosťou o nebezpečenstve,
pomôžu Ti len oči otvorené.