Pompeje

Užili dávno keď pradávno Zem ovládli zvieratá , užili jed a mláďatá z dier krúžili v ten sladký med z pier skúsili.
Okúsili keď sa stretli za krajinou dvier a museli prísť keď pokúsili zmiesť vodcu.
Od Gárcia Lórcu sa museli spliesť že Zem je ich bozk z pier a tých dvier otvorili mnoho.
Keď kníh mnoho lietalo vo vzduchu a kdosi začul slovo prorokovo , keď z toho vytvoril motor.
Od toho momentu povedal zbohom krajine.
A dával zbohom Hanine.

Rozprával príbehy o tej krajine, preveľkej a krásnej, majestátnej až sa chlpy zdvihli na ruke.
Už sme kúsok od cieľa kde je cena majetná moja a myslím že je tvoja tak musím priznať že je to vojna.
Ó to je láska toho stroja, učenná smola a dlhoveká trója zanikla.
Keď už z dola ozýval sa zvuk motora s výparmi ako sopka a Pompeje vybuchla a bola z toho vojna akoby skúška ohňa.
Mor a chudoba sa búri v moriach a na ľuďí sa zúri pohroma.
Zlá krutá doba bola a posledný krát započuli slovo prorokovo ktoré ich varovalo že vojna je už doma.
Smutný koniec mesta.