Stále viac

Každý deň mám viac nových otázok,
stále viac mi všetko na okolo,
pripomína vraj zabudnuté časy nás dvoch.
Môžem zrak odvrátiť kdekoľvek chcem,
navždy vidím už len ako Tvoje miesto,
vedľa mňa zostalo prázdne, už Ťa niet.
Každé ráno pre mňa začína nový čierny deň,
aj ked slnko na oblohe je a spomínam,
načo myslím to nikomu už nepoviem.
Stále viac dobre viem čo chcem,
brať mojou súčaťou,
všetko to čo na svete milujem.

Nikdy nepochopím ako ľudia konajú bez hlavo,
prečo ľudia ľudom tak často,
vzájomne chtiac ubližujú si navzájom.
Nepochopím ako môžu chieť stále viac,
dávať iným cíťiť smútok a trápenie,
a samy zabúdajú aké je krásne milovať.
Zostanú nad priepasťou života stáť,
nevedia sa rozhodnúť nie je cesty späť.
tak ako sa nikdy nedá vrátit stratení čas.

Stačí jediný krát a môžeš byť navždy v pamäťí,
človek nemusí nikdy zabudnúť,
ak mu v hĺbke jeho duše a srdca naozaj ublížiš.
Celý život sa snaž aby na Teba spomínali s láskou,
sám nebudeš s toho rád sám smutné spomienky máš,
neželaj si byť nikdy pre nikoho smutnou spomienkou.
Chcem vidieť úsmev a nepočuť plač,
v skutočnosťi ale chcem,
stále viac..