Tvoj strach

Spí uväznení v duši,
je chladný a tajomný,
pripadá tak všemocný,
ak na tele ho pocítiš.
Prezývajú ho Strach,
nemo v tieni postáva,
možno obmedzuje nás,
neraz ale zachráni Ťa.

Hlas v Tvojej mysli,
je len budiaci sa pocit,
už ale začínaš tušiť,
aký vie byť skutočný.
Čas akoby zostal stáť,
keď na javisko vykráča,
z hĺbky srdca Strach,
ovládne Ťa , telo podriadi sa.

Jeho tón chladno znie,
v nebezpečnom rytme,
život neraz bude chcieť,
prekonať vlastné hranice.
Naučí Ťa ako ovládať strach,
aj keď ho chceš umlčať,
neraz ale zachráni Ťa.

Tak kto koho skrotí,
on Teba či jeho Ty?
Tento boj máš prehratý,
preklínaš jeho limity.
Niekedy za Teba aj myslí,
Ktorým smerom vykročiť,
vie Ťa spomaliť aj zrýchliť,
neraz jediný naozaj Ťa ochráni.

Človek dostal k daru strach,
ako strážneho anjela,
spiaceho v nás, len on sám,
vie kedy treba počuť jeho hlas.
Cítiš ako prúdi časťami tela,
je to ako keď matka má syna,
tvoje konanie a Tvoj strach,
chce Ťa zastaviť v šírení zla.
Možno až keď budeš zomierať,
začneš ho mať naozaj rád,
ved celý život pri Tebe stál,
ani vo chvíli smrti neopúšťa Ťa,
no tento krát už nezachráni vás.