Za láskou

Bolesť, beznádej a nenávisť sa ocitli v mojom srdci.
Môj pohľad upínam na tvoje mŕtve telo,
A kŕčovite ho držím v mojom náručí.
Môj beznádejný nárek znie ako sólo.

Sólo smútku a nešťastnej lásky.
Nezaujímali ich slová, len tak mi ťa vzali.
Nechápali moju lásku k tebe,
Vysvetľovať im to bolo márne.

V náručí ťa objímam a dúfam, že sa mi to len zdá,
Lenže tá krv na mojich rukách je príliš skutočná.
Tak veľmi chcem cítiť tvoje pery na mojich,
tak veľmi chcem počuť buchot tvojho srdca,
ktoré bilo len pre mňa.
Lenže to už možné neni,
Lebo mi ťa zabili.
Na tvoju tvár sa zahľadím.
Nežne rukou pohladím.

Prejdem ti prstom po perách
a naposledy sa do nich vpijem.
V ústach cítim krvi pach ,
opätovaného bozku sa nedočkám.

Ešte raz sa pozriem na tvoju bledú tvár.
Do ruky si žiletku vezmem a urobím si pár rán.
Z ruky sa mi valí krv a vsiaka do šiat.
Moje srdce bije čoraz pomalšie,
Až kým celkom prestane biť.
Naše telá v chladnej noci ležia v objatí.
Na mojej tvári úsmev žiari
pretože som išiel za tebou,
za mojou láskou jedinou.