Zobud krídla

Niekedy sa mi sníva,
krásny sen,v ktorom mám,
možnosť vlastniť krídla,
lietať na nich sem a tam.

Duša moja chce sa pretekať,
s rýchlym tempom môjho srdca,
kým oblohou si sám lietam,
cítim že myseľ je slobodná.
Síce spomienky ma držia,
obklúčily ma a nepustia,
dobre vedia, ja nezabúdam.

Dnes nie je mi zvláštne,
deň čo deň veci rovnaké,
ako byť stratený v tme.
Zdá sa mi celkom normálne,
ked ruch ulíc stíchne,
vnímať čas, ako plynie.
Zbesilo až slepo nás unáša,
ani len netušíme asi kam,
aký je plán čo osud má.

V najhlbšej hĺbke našej,
prespáva okrídlená nádej,
možno nakoniec nás sklame.
No ja chcem žiť voľne,
dokázať osudu svojmu utiecť,
mohlo by byť predsa krásne.
S rúškom sladkých viet,
s mädom potretích pier,
život preniká do tiel.

Prebúdza ma zo sna,
vo vánku ticho šepká,
zasnenosť je zlá, zobud sa.
Vyžen s predstáv tie krídla,
o ktorých tak živo snívaš,
poobzeraj sa vôkol je tma.
Temnota do duše vkráda sa,
prebud krídla, leť kým sa dá,
stačí len ponoriť sa do sna.

Dnes vieš ako chutí strach,
aký dlhý dokáže byť žiaľ,
ked zaútočí na Tvoju tvár.
Zmysli pracujú naplno,
čelia miliónu podnetov,
samote pohltenej temnotou.
Srdce hrejivo objíma prázdnota,
duša musí s tým kalkulovať,
kým nezobudíš seba zo sna,
alebo aspoň vysnívané krídla.

Kým v tele zostala sila,
pokiaľ ešte vládzeš snívať,
Tvoja duša je slobodná.
Do chvíle prebudenia,
sprevádza Ťa tajomná,
mocná, neviditeľná energia.